NOVÉ ZÁMKY – V nedávnom článku sme fanúšikov a širokú verejnosť informovali o zdravotnom stave našich Býkov, medzi nimi aj o zranení Martina Barta. Práve v jeho prípade však situácia nabrala nepriaznivý smer.
Po najnovších vyšetreniach je jasné, že najbližšie kroky mladého odchovanca martinského hokeja nebudú smerovať na ľad, ale na operačný stôl. S minimálnou dĺžkou rekonvalescencie tri mesiace sa pre neho sezóna skončila predčasne a dres s Býkom na hrudi si oblečie až v nasledujúcom ročníku.
Martin, situácia sa v tvojom prípade zvrtla celkom nečakane. Čo sa vlastne stalo?
Prvotné vyšetrenia môjho lakťa začiatkom decembra ukázali, že ide o klasické zápalové ochorenie. Lekári mi nasadili antibiotiká, no ja sám som nechcel vypadnúť na dlhší čas, predsalen, nešlo o typ zranenia, kvôli ktorému by som nemohol hrať. Nastúpil som na krajské derby v Nitre, v ktorom bolo strašne veľa súbojov. Zopár úderov si odniesol aj môj lakeť, ktorý bol zapálený. Následne sa mi stav zhoršil, mal som obmedzený pohyb rukou a nasledovalo vynútených pár dni voľna. Zlepšilo sa to, ja som sa postupne vrátil do tréningu, ale bolesti a opuch sa mi vrátili tiež. Lakeť sa nalial krvou a vodou, ale ja som stále veril, že to po oddychu bude v poriadku.
A nebolo?
Situácia sa opakovala, doužíval som antibiotiká, opuch i bolesť zmizli a ja som začal znovu trénovať. Po troch dňoch bez problémov som sa ráno pred zápasom zobudil s opuchom a bolesťami. Ostávalo už len zistiť pomocou magnetickej rezonancie, čo je skutočným problémom. Výsledky boli veľmi zlé. V spomínanom zápase s Nitrou som si odtrhol tricepsový sval, ktorý je prichytený k lakťu. Operácia je v tomto prípade nevyhnutná. Sezóna sa pre mňa teda skončila, čo ma mrzí o to viac, že sa mi rovnako pošťastilo aj na konci minulého ročníka. Po operácii však budem chodiť do Zámkov podporovať chalanov aj naďalej.
Sezóna sa teda pre teba skončila predčasne, už v januári. Vedel by si ju nejako zhodnotiť?
Ešte nie sme na konci, ťažko sa mi to preto hodnotí, ale myslím si, že sme zatiaľ veľa ľudom ukázali, že hokej v Nových Zámkoch sa posúva dopredu každým rokom. Mali sme perfektný začiatok, asi nikto z nás nečakal, že budeme až tak vysoko. Momentálne sa trochu trápime, už niesme na prvých priečkach, ale v tomto tíme ten potenciál naozaj je. Nič však nejde podľa predstáv celú sezónu. Ja ale verím, že si na konci sezóny všetci povieme, že sme do toho dali maximum, hrali sme so zeleným srdiečkom, a že budeme naozaj spokojní s výsledkom, ktorý dosiahneme.
Klub má na teba opciu aj na nasledujúcu sezónu. Keď sa ešte vrátime k aktuálnej, prevládala u teba z indivudálneho hľadiska spokojnosť?
Neviem povedať, či som so svojou sezónou spokojný. Každopádne, som rád, že sa mi konečne podarilo streliť prvý gól v extralige. Trochu to zo mňa opadlo. Momentálne ma mrzí, že nebudem môcť chalanom pomôcť na ľade a takisto vypadnem z kolektívu. V šatni je totiž naozaj super partia, od prvého po posledného, či už hráči alebo realizačný tím. Verím, že sa rýchlo zotavím a že ma tieto dve sezóny nepoložia, ale posunú vpred. Budem robiť všetko preto, aby som sa na novú sezónu vrátil fyzicky aj psychicky silnejší, doliečený a stopercentne pripravený.
Čo by si na záver zaželal fanúšikom?
Možno to vyznie ako klišé, ale nikdy som nezažil takých ľudí, ako sú v Nových Zámkoch. Aj keď som pre nich v podstate cudzí, vždy sa mi snažili pomôcť. Vážim si to o to viac, že nemuseli, ale sami chceli. Za to im som nesmierne vďačný. V meste ľudia hokejom proste žijú, vidno to aj na tom, aká veľka skupina z nich sa pozná s hráčmi osobne. Organizovali pre nás rôzne akcie a stretnutia, čo je super na utužovanie vzťahov. Človek má potom pocit, že sme jedna veľká rodina. V každom jednom zápase ich bolo počuť a po každom domácom zápase za nami k šatni prišli aj tí najmenší a tešili sa s nami. Rád spomínam najmä na výjazdy do Nitry, kde som mal pocit, že hráme doma. Nikdy som také niečo nezažil.
Bartík, želáme ti skoré uzdravenie a rýchly návrat do tréningového procesu!
