Jednou z predsezónnych posíl novozámockých Býkov je aj lotyšský reprezentačný obranca Roberts Mamčics. Takmer dvojmetrový obranca má bohaté skúsenosti z popredných európskych líg a hoci sám seba opisuje skôr ako defenzívneho obrancu, hre s pukom sa nebráni.

S bývalým hráčom Dinama Riga, Zlína či Linköpingu sme sa rozprávali aj o jeho hokejových vzoroch, reprezentačnej premiére na Olympiáde či znalostiach o Slovensku.


Kde si vyrastal a aké sú tvoje spomienky na hokejové začiatky?
Narodil som sa v lotyšskom meste Liepaja. Je to krásne prímorské mesto s plážami, obklopené Baltským morom. Rád tam trávim leto s manželkou, rodinou a priateľmi. Čo sa týka hokeja, začal som ho hrať ako štvorročný. Na štadión ma priviedol otec, vyskúšal som si prvý tréning a tak sa začala moja hokejová cesta.

Mal si v detstve obľúbeného hráča?
Keď som bol malý, mojimi obľúbenými hráčmi boli Sergej Žoltoks, Kārlis Skrastiņš a Jaromír Jágr. Práve kvôli Jágrovi som hral pár rokov s číslom 68 na drese.

V juniorskom veku si si vyskúšal zahraničné pôsobenie v Nórsku a Rusku. Následne si si cez domácu súťaž vybojoval prvý kontrakt v KHL. Bol to taký pocit zadosťučinenia?
Najlepší moment bol určite ten, keď mi zavolal tréner a manažér Dinama Riga. Povedali mi, že ma chcú podpísať. To je jedna z najlepších hokejových spomienok, pretože som si uvedomil, že začnem hrať hokej na profesionálnej úrovni a dokonca v takej lige ako KHL.

Väčšinu uplynulej sezóny si odohrali v Zlíne. Ako by si zhodnotil svoju skúsenosť s českou extraligou?
V Zlíne som si užíval hokej a takisto atmosféru na zápasoch, keďže sme mávali na domácé zápasy plný dom. Fanúšikovia ma privítali veľmi srdečne, čiže som si naozaj užíval svoje pôsobenie v klube. Česká extraliga je dobrá a kvalitná liga, hrajú v nej rýchli a šikovní hráči, dobré tímy. Bavilo ma to.

Vrcholom uplynulého ročníka pre teba boli ale asi dva iné momenty – účasť na Olympijských hrách v Pekingu a potom na Majstrovstvách sveta v Tampere. Čo ti najviac utkvelo v pamäti?
Najlepšie spomienky z Pekingu mám určite na prvý zápas, keď som vykorčuľoval na ľad, uvidel arénu a hráčov súpera. Atmosféra tam nebola najlepšia, vždy sme boli zatvorení v aréne alebo olympijskej dedine kvôli pandémii. Čo sa týka Tampere, tam je najlepšia spomienka na moment, keď tréner predstavil súpisku a bolo tam moje meno. A samozrejme prvý zápas na majstrovstvách sveta. Tiež mám v pamäti, ako bola celá aréna plná lotyšských fanúšikov. Mal som pocit, že hrám doma v Lotyšsku a nie vo Fínsku.

Záver uplynulého ročníka odohral Roberts Mamčics vo švédskom Linköpingu.

Ako by si sa definoval ako obranca?
Som veľký defenzívny bek, ktorý má rád agresívnu a fyzickú hru. Predtým som bol ladený viac defenzívne, hral som jednoducho a staral som sa primárne o čistenie priestoru pred vlastnou bránou, ale postupne sa snažím pomáhať aj našim spoluhráčom v útoku. Do každého zápasu, do každého súboja idem so stopercentnou snahou a odhodlaním. Snažím sa vyhrať za každú cenu, pretože neznášam prehry.

Prečo si sa rozhodol prijať ponuku Býkov?
Dostal som ponuku z Nových Zámkov a následne sa mi ozval aj hlavný tréner. Povedal mi svoju víziu, rozprávali sme sa o tíme aj o mne. Dávalo mi to zmysel a tak som podpísal zmluvu. Je to skvelá príležitosť hokejovo vyrásť a som nadšený, že môžem byť súčasťou Býkov.

Máš nejaké znalosti o Slovensku, našom tíme a našej lige?
O Slovensku toho až tak veľa neviem, ale keďže som býval v Zlíne, ktorý je blízko, tak som mal možnosť navštíviť Bratislavu. O lige toho taktiež veľa neviem, ale ani sa nesnažím si niečo zisťovať. Chcem prísť s čistou hlavou a ako som povedal, som nadšený, že budem súčasťou Nových Zámkov. Už teraz sa teším na stretnutie s novými spoluhráčmi a trénermi.

Aké sú tvoje osobné ciele a očakávania od nadchádzajúcej sezóny?
Mojim hlavným cieľom je pomôcť tímu vyhrávať zápasy a vydať zo seba zakaždým sto percent.

V drese Lotyšska nastúpil Roberts Mamčics na Olympiáde v Pekingu aj proti Slovákom.

Poďme teraz preč z ľadu. Kto je Roberts Mamčics, čomu sa venuje vo voľnom čase a aké sú jeho záujmy?
Vo voľnom čase rád s manželkou spoznávam nové mestá a krajiny. Rád sa zabavím napríklad hraním videohier s priateľmi alebo spoluhráčmi, sem-tam si taktiež uvarím nejaké jedlo.

Ak by si sa neživil hokejom, čo by si robil?
Myslím, že by som robil niečo na počítači – grafický dizajn alebo niečo podobné.

Krátko po podpise zmluvy si zavŕšil dôležitú životnú etapu – oženil si sa. Srdečne blahoželáme. Dopadlo všetko podľa predstáv?
Moja svadba dopadla veľmi dobre. Nebola veľmi veľká, ale strávili sme krásny čas s rodinou a priateľmi. Bolo to asi ešte lepšie, než som očakával. S manželkou sme sa následne vybrali na svadobnú cestu na Cyprus.

Ako vyzerajú tvoje dni? Čo budeš robiť pred príchodom do Nových Zámkov?
Po návrate z Cypru som doma v Lotyšsku, kde aktuálne trénujem a pripravujem sa na sezónu. Dobre som si oddýchol, ale teraz je opäť čas tvrdo makať. (smiech)

#77

Samuel Hain

 

Post: Obranca

Vek: 29

Výška: 185 cm

Váha: 88 kg

Hokejka: P